Kategória: Fúknutie duše – poézia

Babie leto

Nastal čas broskýň … svet farbu mení. Rozkvitnuté vlasy nám padajú do očí. Z tých očí nám iskry smädné po živote žiaria, z tých očí nám slzy šťastia padajú …   Nastal čas broskýň … dozreté leto vonia. Kukučka nám zvyšný čas zakuká do uší. Do uší nám vánok ešte letnú melódiu zahrá. Do uší...

TAJOMSTVÁ SLNEČNÝCH HODÍN

Slnečné hodiny na veži to nevyzvonia. Prešla tu niekde popri mne chvíľa tajno-zvodná … Mesačný svit, je takisto celkom nemý. Stali sa kdesi na nebi malé zmeny.   Vtáčí spev – ten to zaiste neprezradí. Nečistá, zo zeme voda nečistá nepramení. Naivná malá záhada tu behá bosá. Pohľady svedkov náhodných ju neohrozia.   Na stromoch...

Mne netreba viac kúziel …

Priniesol si mi jahody a kvet. Ani nevieš ako, ale vrátil si má späť. Do doby, keď som mala iba 16 rokov, keď vnímala som iba spev škovránka vôkol … a šťastie v každej kvapke rosy, … keď ako deti behali sme bosí …   Priniesol si mi zmrzlinu, slnko a úsmev. … a pýtaš...

Čarokrásy počasia

🌬☁️⛅️ Len diera v oblakoch mi napovedá, že tam hore okná otvárajú, že čerstvý vzduch nám posielajú, že nádej opúšťa nás posledná… 🌧🌦 🌧 A mrholenie prezrádza mi zase, čo raz za čas nám dušu očistí. A čo vlastne púšťame si do mysli? Samé bezvýznamné hlúpe nezmysly… ⛈⚡️🌧 A keď blesk z čistého neba zreve, to...