Kategória: Fúknutie duše – poézia

TAJOMSTVÁ SLNEČNÝCH HODÍN

Slnečné hodiny na veži to nevyzvonia. Prešla tu niekde popri mne chvíľa tajno-zvodná … Mesačný svit, je takisto celkom nemý. Stali sa kdesi na nebi malé zmeny.   Vtáčí spev – ten to zaiste neprezradí. Nečistá, zo zeme voda nečistá nepramení. Naivná malá záhada tu behá bosá. Pohľady svedkov náhodných ju neohrozia.   Na stromoch...

Mne netreba viac kúziel …

Priniesol si mi jahody a kvet. Ani nevieš ako, ale vrátil si má späť. Do doby, keď som mala iba 16 rokov, keď vnímala som iba spev škovránka vôkol … a šťastie v každej kvapke rosy, … keď ako deti behali sme bosí …   Priniesol si mi zmrzlinu, slnko a úsmev. … a pýtaš...

Čarokrásy počasia

🌬☁️⛅️ Len diera v oblakoch mi napovedá, že tam hore okná otvárajú, že čerstvý vzduch nám posielajú, že nádej opúšťa nás posledná… 🌧🌦 🌧 A mrholenie prezrádza mi zase, čo raz za čas nám dušu očistí. A čo vlastne púšťame si do mysli? Samé bezvýznamné hlúpe nezmysly… ⛈⚡️🌧 A keď blesk z čistého neba zreve, to...

Babie leto

Nastal čas broskýň … svet farbu mení. Rozkvitnuté vlasy nám padajú do očí. Z tých očí nám iskry smädné po živote žiaria, z tých očí nám slzy šťastia padajú …   Nastal čas broskýň … dozreté leto vonia. Kukučka nám zvyšný čas zakuká do uší. Do uší nám vánok ešte letnú melódiu zahrá. Do uší...